Jeho novátorská poézia výrazne zaujala čitateľov, ale na druhej strane
často popudila sovietske komunistické úrady. Od ortodoxných sovietskych
spisovateľov si Voznesenskij často vyslúžil ostrú kritiku. Niekdajší
sovietsky líder Nikita Chruščov mu dokonca pohrozil vyhostením zo
Sovietskeho zväzu. Aj napriek tomu Voznesenského čítania básní plnili
štadióny a koncertné sály. Jeho verše sa ocitli aj v legendárnom
literárnom almanachu MetrOpol, ktorý vyšiel ako samizdat.
Pre speváčku a svojho času divu sovietskej populárnej hudby Allu Pugačovovú napísal text jej veľkého hitu z roku 1984 "Million alych roz".
Po jeho poézii však siahol aj ruský folkový spevák a herec Vladimir
Vysockij. Verše Voznesenského sa stali napríklad aj základom javiskovej
kompozície kultového moskovského Divadla Na Taganke.
Na krátku chvíľu sa Voznesenskij mihol aj v dnes už legendárnom ruskom
filme Moskva slzám neverí z roku 1979, v ktorom si zahral sám seba ako
verejne na ulici recituje básne.
Andrej Andrejevič Voznesenskij sa narodil 12. mája 1933 v Moskve.
Pôvodne síce vyštudoval architektúru, ale väčšinu svojho života zasvätil
literatúre. Výrazne ho ovplyvnilo priateľstvo so svetoznámym ruským
básnikom a prozaikom Borisom Pasternakom.
Knižne debutoval v roku 1959 poémou Majstri. Postupne nasledovali ďalšie
zbierky ako Mozaika (1960), Parabola (1960). Svoje zážitky z cesty po
Spojených štátoch amerických (USA) pretavil do legendárnej zbierky
Trojuholníková hruška (1962). Napriek kritike zo strany komunistických
úradov a niektorých spisovateľov vydal ďalšie čitateľsky úspešné zbierky
ako Antisvety (1964), Achillovo srdce (1966) alebo Tieň zvuku (1970).
Začiatkom 80. rokov 20. storočia Voznesenskij debutoval aj ako prozaik. V roku 1982 mu totiž vyšla próza s jednoduchým názvom O.
Populárny ruský básnik Andrej Voznesenskij, po ktorom je pomenovaná aj
planétka objavená v roku 1976 sovietskym astronómom, zomrel po
dlhotrvajúcej chorobe 1. júna 2010 v Moskve vo veku 77 rokov.